Na prvom zasadnutí sa zišlo 250 delegátov a hostí zo Slovenska,
Ukrajiny, Poľska, Česka, Maďarska, z bývalej Juhoslávie, Rumunska a
Severnej Ameriky (USA a Kanady). Na úvod zasadnutia odznela nielen
vtedajšia česko-slovenská hymna, ale aj rusínska hymna "Podkarpatskí Rusíni, zobuďte sa z hlbokého spánku".
Delegáti prvého zasadnutia si určili základné ciele. Medzi nimi bolo aj
uznanie národnosti Rusín v každej krajine, kde Rusíni žijú, čo sa
podarilo s výnimkou Ukrajiny. Prvý kongres si taktiež stanovil cieľ
kodifikovať rusínsky jazyk, na základe čoho sa v roku 1992 konal aj 1.
Kongres rusínskeho jazyka v Bardejovských Kúpeľoch a v roku 1995 sa v
Bratislave uskutočnilo slávnostné vyhlásenie kodifikácie rusínskeho
jazyka.
Prvé zasadnutie Svetového kongresu Rusínov zorganizovala
kultúrno-spoločenská organizácia Rusínska obroda, ktorá vznikla 5. marca
1990 na ustanovujúcom zjazde v Medzilaborciach. Rusínska obroda sa
zaslúžila o kodifikáciu rusínskeho jazyka na Slovensku, keď sa 27.
januára 1995 stal rusínsky jazyk spisovným jazykom Rusínov na Slovensku.
Zaslúžila sa tiež o založenie rusínskeho oddelenia (1998) na pôde
Inštitútu národnostných štúdií Prešovskej univerzity, ktoré bolo v roku
2008 transformované na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry.
Rusínsky jazyk je chránený Európskou chartou regionálnych alebo
menšinových jazykov na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku a v Rumunsku.
Najvyšší štatút získal v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, kde je od
roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov.
Stretnutie delegátov Svetového kongresu Rusínov, ktoré sa od roku 1991
koná každý druhý rok, sa na Slovensku uskutočnilo ešte v roku 2003 v
Prešove a v roku 2019 v Ľubovnianskych kúpeľoch. Ďalšími miestami
konania boli: Krynica (Poľsko, 1993), Ruský Kerestur (Juhoslávia, 1995),
Budapešť (Maďarsko, 1997), Užhorod (Ukrajina, 1999), Praha (Česká
republika, 2001), Krynica (Poľsko, 2005), Siget (Rumunsko, 2007), Ruský
Kerestur a Petrovce (Srbsko a Chorvátsko, 2009), Pilisszentkereszt
(Maďarsko, 2011), Mukačevo, Užhorod, Svaľava (Ukrajina, 2013), Deva
(Rumunsko, 2015), Osijek (Chorvátsko, 2017).
Svetový kongres Rusínov pôsobí ako občianske združenie a na Slovensku je
zaregistrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (MV SR).
Združuje osoby rusínskej národnosti a rusínske národnostno-kultúrne
združenia na Slovensku a v zahraničí. Jeho výkonným výborom je Svetová
rada Rusínov. Poslaním kongresu je prezentácia histórie, kultúry,
folklóru, tradícií Rusínov, udržiavanie kontaktov s jednotlivými
členskými občianskymi združeniami Rusínov v iných štátoch a podpora
národnostného a kultúrneho hnutia Rusínov.
Rusíni patria už niekoľko storočí k pôvodnému obyvateľstvu regiónu
pozdĺž južných a severných svahov severocentrálnej reťaze Karpát. Toto
teritórium je dnes súčasťou štyroch štátov: Ukrajiny (Zakarpatská
oblasť), Poľska (najmä región na juhovýchode krajiny), Slovenska a
Rumunska (Marmarošská oblasť).
Na Slovensku sa k tejto národnosti podľa sčítania ľudí z roku 2011
prihlásilo 33.482 obyvateľov, čo predstavovalo 0,6 percenta populácie.
Rusínskym jazykom však rozpráva približne 50.000 ľudí. Na svete žije
vyše 1,5 milióna Rusínov.
Za Deň Rusínov Slovenska vyhlásil Svetový kongres Rusínov 12. jún na
pamiatku Dní rusínskej kultúry, ktoré sa v prešovskom regióne
organizovali v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Je
pripomenutím najmä osláv z roku 1933, keď bol v centre Prešova odhalený
pamätník Alexandra Duchnoviča.